Viete, ako sa správa človek, ktorý má veľa peňazí?

Rozmýšľali ste niekedy nad tým, čo delí tých skutočných boháčov od „rýchlokvasených manažérov“, tých, ktorým sa „iba darí“ a rôznych podobných ľudí? Hoci v zarábaní peňazí sa možno až tak veľmi nelíšia, uvažujú inak ako tí, ktorí dokážu peniaze iba míňať. Tu je niekoľko malých postrehov, ktoré charakterizujú úvahy ľudí, ktorí peniaze nielen zarobili, ale si ich aj udržali.

V tomto článku nehovorím o ľuďoch, ktorí peniaze zdedili, vyženili či ukradli, ale o ľuďoch, ktorí si skutočne sami zarobili veľké peniaze. Riadia sa istými zásadami, ktoré pre bežných ľudí nie sú samozrejmé. Tu sú.

• Boháč pracuje, aj keď nemusí a pracuje, aj keď sa mu nechce.
• Veľa boháčov si počká na výpredaj a nekupuje všetko v sezóne. V zime si kúpi plavky a v lete lyže.
• Boháč si dá namontovať regulátor tepla v byte a používa ho.
• Boháč kupuje, keď masy predávajú, predáva keď masy kupujú.
• Boháč nekupuje viac než potrebuje, nekupuje to, čo nepotrebuje.
• Boháč sa vyhýba úverom a radšej si našporí alebo si kúpi niečo lacnejšie, ale za svoje.
• Ak boháč berie úver, tak len na investíciu a nie luxus.
• Ak si zoberie boháč úver, tak to spraví vtedy, ak má niekoľkoročnú skúsenosť, že ho s ľahkosťou splatí.
• Boháč neminie všetko, čo zarobí a dokáže si ušetriť.
• Boháč vie, že ak si nebude pravidelne odkladať peniaze, nikdy ich nebude mať veľa.
• Boháč chápe, že nepodľahnúť pokušeniu minúť všetky peniaze a vytvárať si rezervy je ešte ťažšie, ako zarobiť veľa peňazí.
• Boháč už môže mať tú skúsenosť, že veľa peňazí človeka neurobí viac šťastným ani spokojným.
• Rozumný človek používa peniaze ako energiu na dosiahnutie svojich cieľov.

Bohatí robia veci opačne, ako to robia masy. Preto je ich tak málo. Ak sa medzi nich chcete rátať, porozmýšľajte nad tým, že ich postupne zavediete do svojho života. A nebudete sa stíhať diviť.

Je veľmi hlúpe, ak sa človek správa ako stolička a rozmýšľa ako tanier.

Nasledujúce riadky sú vhodné iba pre ľudí, ktorí sa vedia dívať na život z nadhľadu a nie sú chorí z neustálej honby za peniazmi a majetkom. Ak náhodou takí ste, ani nečítajte ďalej, mohlo by vás poraziť a to nie je mojím cieľom.

Je celkom fajn ak sa manažérovi darí a kúpi si auto, nový oblek či hodinky. Nič proti tomu, je fajn mať pekné nové veci a žiť v krásnom dome. Často je za tým kopec driny a veľa šikovnosti. Klobúk dolu. A to je v poriadku.

Ale ako všetko, aj toto sa dá zle pochopiť a prekrútiť. Niektorí si totiž myslia, že hlavným zmyslom ich života je získať tieto veci. Taký človek, ak už konečne má to svoje veľké auto či hodinky za 2000 € (čo nikdy nezabudne „náhodou“ zdôrazniť), príde k úsudku, že teraz sa už konečne stal ozajstným manažérom!

Ale ľudská ješitnosť – aj keď je trochu smiešna – nie je tá najhoršia choroba, čo ho môže postihnúť. Najhoršie je, ak si začne o sebe myslieť, že celá jeho osobnosť súvisí iba s tým, aké má auto, odkiaľ má oblek , za koľko hodinky, aký výstrih má jeho sekretárka či za koľko má kúpený dom.

A myslí si o sebe, že bez týchto „atribútov úspechu“ je iba veľké NIČ.

Môže to ísť tak ďaleko, že sa začne stotožňovať s vecou, čo vlastní. A začne si o sebe myslieť, že on JE tými vecami – domom, autom, hodinkami, zlatou reťazou na krku, koženým kreslom pod zadkom, čínskym porcelánom vo vitríne alebo drahou fľašou vína ročník 1952.
A keď o tú vec náhodou príde (krádež, požiar či iná likvidačná udalosť), tak je taký nešťastný, ako by stratil časť svojho ja. Začne si totiž myslieť, že prišiel sám o seba. (Ja bez toho neviem žiť!!!! – zúfalo kričí).

A ak mu náhodou kopnete do auta, jeho to bolí tak isto, ako keby ste kopli doňho. Trocha hlúpe, nie? Je blbé ak sa človek správa ako stolička, rozmýšľa ako tanier a cíti sa ako svoja luxusná topánka.

Manažér nie je totožný so svojimi vecami. On ich má, používa alebo vyrobí. Ale on, ako osobnosť, ako samostatná tvorivá duchovná bytosť, schopná tvoriť, rozhodovať, myslieť, ľúbiť, tak to je niečo úplne iné, je tak?

Človek je tvorca vecí alebo aj ničiteľ vecí a to podľa svojej úvahy. Ale Človek nie je VEC. Človek vie tvoriť veci, vie ich riadiť a používať, vie ich mať a vlastniť. Ale on nie je tými vecami.

Ak toto viete rozlíšiť, tak viete žiť aj bez vecí, teda ich viete „nemať“ ale – čo je dôležité! – tak ste schopný tieto veci získať, udržať a pokojne si ich užívať vo svojom svete.

Autor: Ladislav Pavlík • HCA Slovakia • www.skolamanazmentu.sk

Foto: Peter Praženka, www.izzino.sk