Chcete sa stať nesmrteľným?

Prečo sa na slávnych umelcov nezabúda a milióny obyčajných ľudí upadajú do zabudnutia? Každá práca má svoje špecifiká, ale z pohľadu nesmrteľnosti je osobitne zaujímavá práca umelca, kde k jeho dokonalej remeselnej zručnosti je vždy pridaná esencia niečoho mimoriadneho. Je to niečo, čo pochádza z hlbín vesmíru, niečo, čo je pozdravom pre našu dušu z dávno zabudnutého domova.

Ak zahrá počítač roboticky dokonalé „dum–dum–dum“, tak to nás necháva ľahostajným. Lebo presne to „ niečo“ tam chýba. Ale ak David Gilmour z Pink Floydu zahrá len zopár tónov na svojej gitare, prestávame dýchať a máme zimomriavky na chrbte. A rovnaké pocity máme aj pri obraze Tri grácie veľkého Rubensa, pri čítaní románu Vojna a mier Leva Tolstého alebo dych vyrážajúcej stavbe Sagrada Familia Antoniho Gaudího. A mimovoľne sa usmievame.

Oni nielenže vytvorili technicky dokonalé diela, ale nikdy nestratili spojenie s prapodstatou bytia.

Vytvorili niečo, čo v nás zarezonuje preto, lebo je to čisté, pradávne a duchovné. Niečo, čo nie je zašpinené chamtivými vypočítavými úvahami, niečo, kde nie je nič pridané. Sú to diela, ktoré ich „užívateľom“ pomohli stať sa lepšími ľuďmi. A preto sa títo umelci stali nesmrteľnými.

Boli aj smutné prípady, keď sa umelec zmenil na „prostitútku“ a vytvoril nechutný paškvil na objednávku iba kvôli peniazom. To boli väčšinou jeho najslabšie diela. Remeselne sú niekedy dobré, ale sú bez šťavy, bez ducha slobody, bez práva rozhodovať o svojom diele. A toto dielo nikoho neurobilo lepším a nikomu nepomohlo. A tak hudobníci podlízavo hrajú na mítingoch politikov, maliari maľujú odporné kreatúry tučných manželiek úžerníkov, architekti stavajú gýčové vežičkové zámočky pre zbohatlíkov a spisovateľ napíše 300 strán bezduchých táranín, v ktorých nenápadne podsúva skrytú reklamu. Obyčajné bezcenné nič, ktoré nikomu v ničom nepomôže. Peniaze, peniaze, peniaze. Nič iné za tým nie je. Ak takýto umelec predtým vytvoril 100 nádherných diel, ktorými nás potešil, nech je mu to odpustené.

Horšie je, že veľa bežných ľudí, ak pracuje, tak presne týmto spôsobom. Robia iba pre peniaze bez veľkého záujmu o svoju prácu, o dokonalosť a užitočnosť svojho výsledku. A preto sa z nich nikdy nestanú uznávaní ľudia, a preto ich dnes nikto neoslavuje za zle postavený dom, mrznúci software či vyrobenú rozpadávajúcu sa stoličku. A preto tu po ich smrti po nich nezostane nič iné, iba nápis na ich hrobe.

Hlavnou hnacou silou vytvorenia tých najkrajších diel nikdy neboli peniaze.

Vždy to bolo ničím neobmedzené slobodné myslenie, túžba vyjadriť tú božskú podstatu v každom z nás, spojené s technickou dokonalosťou vytvoreného diela a naplnením hlavného účelu nášho bytia – pomôcť druhej bytosti lepšie žiť.

Keď sa okolo seba dobre poobzeráte, možno aj vy nájdete vo svojej blízkosti človeka, ktorý je „umelec“. Nielenže robí svoju prácu perfektne, dokonale a profesionálne, ale pri jej vykonávaní pociťuje zvláštnu slasť z naplnenia svojej úlohy.

Možno je to hodinár, opravár, pekár, učiteľ, vedúci oddelenia, dlaždič, záhradník, ktorý vám svojou dokonalou prácou výrazne pomohol a získal si vašu úctu. Bol taký výrazný a mimoriadne úspešný vo svojej práci a tak veľmi vám pomohol, že ak budete nabudúce niečo podobné potrebovať, ani náhodou nepôjdete za jeho konkurenciou. Pamätáte sa na neho a všade ho chválite. Takýchto ľudí nie je veľmi veľa, ale existujú. A práve oni dlho predlho zostávajú v pamäti svojich blízkych, v pamäti zákazníkov, ako veľkí „umelci“ svojho fachu. Aj vy sa takými staňte. A možno už takými ste! Veď všetko začína myšlienkou. Ak ste tento článok prečítali, tak ste nastúpili na cestu k nesmrteľnosti.

Autor: Ladislav Pavlík • HCA Slovakia • www.skolamanazmentu.sk

www.skolamanazmentu.sk

Foto: Vladimír Veverka, www.vladoveverka.sk