Ako mať šťastný život a nestratiť slobodu?

Prvým predpokladom pre šťastný život je čestný život. Možno ku šťastiu potrebujete aj iné veci. Ale čestnosť je jedna z tých najdôležitejších. Všimli ste si, že iba poctivý človek, človek, ktorý žije čestný život, môže byť naozaj slobodný? Slobodný v konaní, slobodný v komunikácii, slobodný vo svojich úvahách.

Človek, ktorý poctivý nie je, slobodný byť nemôže, lebo je chytený do svojej vlastnej pasce. Sám na seba ušil búdu.

„Ak moje vlastné činy v minulosti boli takého rázu, že dnes nemôžu byť odhalené a ja ich musím skrývať pred ostatnými, lebo sa bojím hanby, pohŕdania alebo trestu, tak sa stávam väzňom, ba priam otrokom, svojho vlastného zlého svedomia. Musím sa neustále kontrolovať a strážiť, nemôžem povedať, čo si naozaj myslím a nedokážem byť priamy v reči ani činoch. Celé moje konanie je podmienené jedinou myšlienkou: Len aby mi na to neprišli.“

Človek bez chýb neexistuje

Každý ich v minulosti spravil: buď z vlastnej hlúposti alebo ho na to nahovoril nejaký darebný „kamarát“. Ale iba blázon trvá na svojich chybách! Neustále ich opakuje znova a znova, a to len preto, aby sám sebe dokázal, že to, čo urobil, nebolo zlé, ale naopak, správne. A myslí si, že on má právo, ba priam povinnosť, takúto zlú vec urobiť opäť.

Ak normálny človek spraví chybu, vie posúdiť jej zničujúce následky, napraví spôsobenú škodu, či už morálnu alebo materiálnu a vie si povedať: „TAK DOSŤ!. Toto nie je moja cesta, toto ničí iným ľuďom život, to, čo som spravil, tento ničivý čin, to je niečo, čo by sa ani mne nepáčilo, keby to urobili mne, viac už to neurobím.“

Ľudia, ktorí sa nevedia zastaviť a pokračujú v nesprávnych činoch, následne urobia priveľa nečestných vecí. Vtedy klesnú až tak dole, že už nemajú odvahu pozrieť sa ani na svoje vlastné myšlienky. Nechcú vedieť už ani to, čo kedysi dobre vedeli: že iba čisté ruky umožnia človeku slobodný život. Ak človek robil nečestné veci a nenapravil ich, tak jeho úvahy, slová a činy už nemôžu byť slobodné a v konečnom dôsledku ani správne pre jeho prežitie.

S takýmito ľuďmi už potom neviete rozumne hovoriť. Majú plno divných argumentov, sú cynickí a plní pohŕdania ohľadom pojmov ako česť, mravnosť, etika, či morálka. Majú zlý názor na ľudí a život. Človek, ktorý nie je poctivý, sa začne odťahovať od svojich blízkych, kamarátov a príbuzných. A keby pokračoval vo svojich nečestných činoch, zlo narastie až do takých rozmerov, že sa nakoniec od nich úplne oddelí a utečie preč.

Ľudia, ktorí utekajú, vám nepovedia, že utekajú kvôli svojim zlým skutkom. Povedia vám, že to vy ste vinný, že to vy ste ten zlý a nesprávny. Ale v skutočnosti urobili už tak veľa zlého, že nielenže nemôžu o svojom živote slobodne hovoriť, ale každý pohľad na vás im pripomína to obrovské ťaživé množstvo zničujúcich vecí, ktoré vám urobili. A pretože v hĺbke duše sú aj oni dobrí ľudia, možno odídu aj preto, lebo sa nevedia zastaviť v ničení vášho života a chcú vás ochrániť sami pred sebou.

Aby človek mohol byť slobodný, musí sa o to zaslúžiť. Robte iným ľuďom iba to, čo vedia s ľahkosťou prijať, vypočuť a zažiť. Nerobte im to, čo by sa vám nepáčilo, keby robili vám. Slobodu si treba zaslúžiť čestným životom. Lebo iba čisté ruky umožnia človeku žiť šťastný život.

Autor: Ladislav Pavlík • HCA Slovakia • www.skolamanazmentu.sk

Foto: Helena Benčíková • www.helenabencikova.com