Ako dopriať rodine lásku v práci i doma

Ora et labora – modli sa a pracuj, hovorilo sa v stredoveku. Toto heslo slúžilo našim otcom veľmi dobre: vyjadrovalo to, že medzi prácou a oddychom, medzi telesným a duchovným, má byť rovnováha. Svoju múdrosť si zachovalo dodnes napriek tomu, že je čoraz náročnejšie ho dodržiavať.

To, že skĺbiť rodinný a pracovný život vôbec nie je jednoduché, vedeli už naši predkovia. Írsky básnik William Butler Yates, inak držiteľ Nobelovej ceny za literatúru a jedna z významných postáv literatúry dvadsiateho storočia, napísal vo svojej autobiografii zábavnú vetu: „Celkom určite som videl omnoho viac činorodých a usilovných mužov zničených snahou mať ženu a deti, ako pitím a kurtizánami.“ Dobrou správou je, že okolo nás existuje obrovské množstvo príkladov šťastných a úspešných rodín, v ktorých vládne radosť a pohoda. Prečo nás však „problémy v rodine“ trápia najviac? Odpoveď môžeme nájsť v pôvode tohto slova.

Prečo býva doma dusno a pár slov o manželstve

Je veľmi zaujímavé, že nech už študujete historickú literatúru ktoréhokoľvek národa, inštitúcia rodiny je väčšinou zobrazená rovnako: jeden jej člen, konkrétne otec, je najvyššou autoritou a všetci, najmä manželka a dcéry, sú mu podriadení. Od Gilgameša cez Oidipa až po našich Ťapákovcov, tento obraz sa zachováva už celé tisícročia. Prečo? Nuž, pôvod slova rodina – family je naozaj zaujímavý. Pochádza s latinského familia, „služobníctvo v domácnosti, poddaní“, ktoré vzniklo z latinského famulus, „sluha, otrok“. Toto slovo sa v rímskej latinčine iba málokedy používalo vo význame „rodičia s deťmi“, ale napríklad v tvare famula znamenalo „slúžka“, v tvare famulitas znamenalo „služba“ alebo v tvare familiaricus označovalo „skupinu domácich otrokov“. Desivé, že? Približne od roku 1540 nabralo toto slovo význam „rodičia a ich potomstvo, obývajúce jednu domácnosť“ a od sedemnásteho storočia sa jeho význam rozšíril na „osoby spájané pokrvnými príbuzenstvom, vrátane tiet, strýkov, bratrancov a sesterníc“.

Slovenské slovo rodina má svoj pôvod v slove rod, a teda v schopnosti ženy rodiť a mať potomstvo. Za rodinu sa teda tradične považovalo iba také spolužitie muža a ženy, ktoré splodilo deti.

Hoci pri slove manželstvo sa môže vďaka jeho zvuku zdať, že pochádza z latinčiny či francúzštiny, nie je to tak. Do slovenčiny prešlo zo starej češtiny, z pôvodného staročeského výrazu malžen, „muž a žena“, ktoré sa do slovanských jazykov dostalo ako kalk (doslovne preložené slovo) z hornonemeckého malwip. Český výraz choť je príbuzný so staroslovanským chot, „túžba, žiadostivosť“, ale aj „milenec“ či „milenka“. Slová ako chcieť a chuť majú rovnaký pôvod. Nakoniec, pre doplnenie mozaiky sa pozrime aj na pôvod anglického marriage, ktoré pochádza z vulgárnej latinčiny, zo slova maritus, „manželstvo, manžel“. Toto slovo bolo pravdepodobne trpným príčastím, ktoré znamenalo „byť opatrený mladou ženou“, keďže v protoindoeurópskom jazyku mari znamenalo „mladá žena, dievča“ (výraz pre mladého muža bol meryo). V severských jazykoch sa manželka označovala slovom gipta, „dar“.

Rodinní príslušníci nie sú vaši poddaní

Ako teda vyplýva z pôvodu slov rodina a manželstvo, ich história nie je celkom naklonená šťastnému spolunažívaniu v harmónii. Je veľmi nešťastné, pokiaľ pri práci s rodinou k nej šéf pristupuje ako k svojim sluhom. Podnikanie s rodinou je často výhodné najmä pre živnostníkov a malých podnikateľov, ale aj pre majiteľov mnohých veľkých firiem bol prvým zamestnancom ich vlastný brat, syn alebo manžel či manželka.

Čo teda môžete urobiť na to, aby to fungovalo? V prvom rade, v práci sa na rodinné vzťahy nepozerá. To, či je niekto váš brat či iný príbuzný, nesmie mať vplyv na to, akým spôsobom k nemu pristupujete v zamestnaní. Inak si koledujete o obrovské problémy. Pozícia „pani majiteľovej“ alebo „syna pána riaditeľa“ už rozložila nejednu firmu, lebo keď ostatní zamestnanci videli, že niekto vo firme dostával plat aj bez toho, aby tvoril hodnoty, takéto protekčné správanie ich často znechutilo a zlikvidovalo v nich akúkoľvek iniciatívu a ochotu.

Druhým dobrým pravidlom je nenosiť si robotu domov. Dodržať tento princíp je mimoriadne náročné, obzvlášť vtedy, keď v jednej firme spolu pracujú obaja manželia (a neskôr prípadne aj deti). Všetky činnosti majú svoje správne miesto a svoj správny čas a mnoho naozaj výkonných ľudí môže po čase pozabudnúť na to, že aj ich rodina je istou formou „práce“, ktorej sa musia venovať. Pokiaľ všetku svoju energiu investujú iba do zamestnania, na rodinu im už samozrejme nezostáva čas a skôr či neskôr to v nej začne škrípať.

Posledná zásada je zo všetkých najdôležitejšia: doprajte svojej rodine lásku. Tento princíp platí dvojnásobne vtedy, keď s ňou pracujete v jednej firme. My ľudia sa niekedy správame pomerne zvláštne: k cudzím sme často ochotnejší, milší a priateľskejší než k ľuďom, ktorí sú nám najbližší. Mnoho mladých ľudí, keď začne pracovať s rodičmi, alebo aj mnoho príbuzných, ktorí začnú pracovať so svojimi bratmi či sestrami, si k nim po čase začne „dovoľovať“ omnoho viac, než by si kedy dovolili k cudzím ľuďom. Nikdy preto nezabúdajte na to, že hoci je váš zamestnanec (alebo nadriadený) váš otec či brat, v práci je to stále „cudzí“ človek, ktorý si zasluhuje vašu úctu a slušný prístup bez ohľadu na to, ako dlho a dobre sa poznáte. Nemám tým na mysli to, že by ste na svoju rodinu mali používať dvojaký meter a odpustiť rodinným zamestnancom aj tie prešľapy, za ktoré by ste iných dávno prepustili. Chcem tým povedať len to, že je dobré správať sa k členom vašej rodiny ako k svojmu najlepšiemu priateľovi. A uvidíte, že sa vzťahy v práci i v rodine okamžite zmenia k lepšiemu.

Autor: Marcel Pavlík • HCA Slovakia • www.skolamanazmentu.sk

Foto: Helena Benčíková • www.helenabencikova.com