Karol Daubner: Rešpektujte nároky, ktoré kladiete na druhých

KAROL DAUBNER (*1965) je zakladateľom a spolumajiteľom spoločností KAMICO, s.r.o. Košice. Svojou prácou poskytujú na slovenskom a českom trhu komplexné služby v oblastiach predaja a servisu automobilových akumulátorov, autodielov, pneumatík a brzdových obložení, ako aj sieťových riešení v oblastiach informačných technológií. O jeho podnikateľských začiatkoch, profesionálnych i osobných zásadách a víziách do budúcnosti sa s ním rozprával LADISLAV PAVLÍK.

Čo vás viedlo k rozhodnutiu podnikať práve v týchto oblastiach?

Už ako chlapec som mal blízko k autám: ako pätnásťročný som mal motorku, ktorú som bol schopný rozobrať a naspäť zložiť trikrát za deň, takže som bol presvedčený, že autá sú tým správnym smerom. Nakoľko som však vzdelaním elektrotechnik, vždy ma to ťahalo aj k elektrickým systémom používaným v automobiloch a oblasť akumulátorov teda bola prirodzeným rozhodnutím. Akumulátor je veľmi zaujímavá, nenápadná a pritom veľmi rozšírená súčiastka: nájdete ju v hodinkách, v mobile, v kamere, fotoaparáte, v autách a takmer všetkých iných zariadeniach.

Naša firma KAMICO sa špecializuje práve na oblasť vyšších tried batérií. Je to biznis, ktorému sa veľmi dobre rozumieme a okrem predaja poskytujeme aj komplexný servis a montážne školenie.

Začali sme na Slovensku, kde sme dosiahli výborné obchodné výsledky v pomerne krátkom čase a tak sa nám po dohode s naším dodávateľom podarilo získať postupne aj český trh. Naša spoločnosť je dôkazom toho, že aj partneri z rôznych kútov krajiny, ktorí do určitej miery robia rovnaký biznis a navzájom si niekedy až konkurujú, si dokážu spoločne sadnúť za jeden stôl a dohodnúť sa s výrobcami na podmienkach, ktoré by si ako samostatné firmy dokázali vyjednať len ťažko. Po rokoch sa nám podarilo vybudovať špičkovú firmu, ktorá má dobré čísla, presnú štruktúru a perfektne funguje.

Okrem toho naša spoločnosť KAMICO s.r.o. Košice obchoduje aj s filtrami, brzdami a pneumatikami, a ponúka aj široké portfólio produktov pre nákladné autá. Orientujeme sa tiež na segment služieb pre stavebnú, poľnohospodársku a kamiónovú techniku.

Akými princípmi sa riadite pri výbere zamestnancov?

Základom pri výbere je etika: snažím sa u každého uchádzača zistiť, či je čestný. Technické znalosti sa dajú naučiť, ale slušnosť a čestnosť sú alfou a omegou. Asi ako každej firme, aj nám sa stalo, že nám zmizol tovar a mali sme aj pobočky, ktoré sme museli zavrieť práve preto, lebo etika dotyčných ľudí nebola úplne na mieste. Pri prijímaní preto vždy preverujeme, kde daný človek predtým pracoval, za akých podmienok odtiaľ odchádzal, aký výkon podával a či nemal problémy práve s etikou. Takisto veľmi neodporúčam brať ľudí z inej brandže, ktorí o produkte nič nevedia a vôbec nepracovali v danom segmente. Zaškolenie takého človeka je beh na dlhé trate.

Čo sa týka frekvencie výberu zamestnancov, v našej firme je to neustály proces. Máme však ľudí, ktorí u nás pracujú v podstate od začiatku. Nikto sa tu nehrá na veľkého šéfa a svojich kolegov považujeme skôr za priateľov než podriadených. Naše medziľudské vzťahy s obchodným riaditeľom sú také dobré, že sa nám často stáva, že do firmy prídeme rovnako oblečení aj bez toho, aby sme sa predtým dohodli. Keď potom spolu niekam ideme na jednanie, nastávajú komické situácie a obchodní partneri sa pýtajú, či nám bolo pridelené pracovné oblečenie (Smiech.).

Čo robiť, pokiaľ sa zamestnanec dopustí chyby?

Občas si túto otázku kladiem sám. Mali sme zamestnancov, ktorým sme pomohli z ťažkých problémov aj viac než trikrát, a nie vždy to bolo to správne riešenie. Nie som však zástancom direktívnych riešení presne podľa tabuliek, lebo ľudia sú živé bytosti a nie nástroje. Ak sa s vaším zamestnancom niečo deje, treba to preskúmať a zistiť, či mu neviete pomôcť. Raz som skoro vyhodil človeka, ktorý i napriek niekoľkým upozorneniam nebol ochotný udať dôvod zásadného poklesu jeho pracovnej výkonnosti. Nakoniec sme zistili, že má vážny súkromný problém, o ktorom nikto z okolia nevedel. Veci si s našou pomocou vyriešil a dodnes si vzorne plní svoje pracovné úlohy.

Inšpirovalo to aj celý kolektív, lebo naša firma je odvtedy vnímaná nielen ako miesto, kam sa chodí pracovať, ale aj ako miesto, kde človeku aj v ťažkých životných situáciách pomôžu.

Čo by ste podnikateľom odporúčali v oblasti obchodu?

Zákazníci potrebujú partnerov, ktorí ich vedia pochopiť a vedia im podať pomocnú ruku. Preto sa snažíme udržiavať nadštandardné vzťahy a byť im oporou aj v ťažších dobách. Niektorí zákazníci s nami spolupracujú od svojho vzniku a vieme, ako začínali, vieme, kde sú dnes a kam sa v budúcnosti chcú dostať. Vážime si jeden druhého ako partnerov a nezahadzujeme spoluprácu iba kvôli tomu, že sú niekde inde práve výhodnejšie podmienky. Mnohokrát len navonok. A takto sa snažíme pristupovať aj k našim dodávateľom.

To je, ostatne, jednou z najväčších chýb v obchode: nemať etických obchodných partnerov. V dnešnej dobe žiaľ nie sú chamtiví iba predávajúci, ale aj zákazníci. Etický partner je ten, s ktorým keď sa na niečom dohodnete, tak to platí. Napríklad, ak ustanovíte, že v určitom regióne výrobky tohto dodávateľa predávate výhradne vy a zabezpečujete aj servisné, školiace a marketingové služby s tým súvisiace, váš partner to musí rešpektovať. Nemal by len tak „skočiť“ po nejakom Jožkovi Mrkvičkovi, ktorý za ním príde s tým, že pokiaľ bude dodávať preňho, vezme o päť kamiónov tovaru viac než vašich desať. Výsledkom takejto lakomej krátkozrakosti je to, že sa z pätnástich kamiónov tovaru nakoniec nepredá nič a naruší sa celá zákaznícko-odberateľská sieť, lebo klienti sú na svojho distribútora zvyknutí a nemenia svoje nákupné návyky iba preto, že sa nejaký dodávateľ rozhodne. Obrovský potenciál, ktorý daný región mal, sa nenávratne stratí.

Čo by ste majiteľom alebo obchodným či finančným riaditeľom odporučili, aby mala firma zabezpečenú ziskovosť?

To je otázka, ktorú rieši pravidelne každý majiteľ (Smiech.). V každej firme sú na financie vyvíjané tlaky z rôznych strán. Zamestnanci chcú zarábať viac, ich výkonnosť sa z večera do rána zvyšuje len ťažko, ceny vstupných nákladov sa neustále zvyšujú a aj majitelia chcú mať svoj profit. Okrem toho je tu tlak zo strany zákazníkov na znižovanie cien a udeľovanie zliav, na neustále kvalitnejšie služby, na časté rozvozy – extrémom je rozvážať výrobky aj päťkrát denne, čo už je v našej brandži úplným ekonomickým úletom. Dnešná doba je dobou, kedy chce každý veľmi veľa muziky za čo najmenej peňazí.

Môj názor je nasledovný – jednoznačne je potrebné selektovať, kto sú vaši zákazníci a aké majú nároky. Pokiaľ sú priveľmi nároční, netolerujú primerané ceny a ich platobná disciplína je nižšia, je lepšie ich zaťažiť dodatočnými nákladmi a v extrémnych prípadoch sa dokonca rozísť. Takisto sa snažte byť ekonomický – napríklad, zákazníkom, ktorí bývajú v regiónoch, ktoré sú pre nás ťažko dostupné, zabezpečujú rozvoz zásadne špedičné spoločnosti. A treťou zásadou je striedmosť. Mnoho firiem dnes nakupuje veľké autá, platí drahé priestory, „upláca“ svojich ľudí a následne zisťuje, že nemá z čoho financovať vlastný rozvoj. Práve investičné a prevádzkové peniaze sú krvou firmy, ktorá v nej roznáša život, a preto ich strážte.

Ak by sme sa vrátili k problematike zisku, za akých podmienok a akým spôsobom si podľa vás majú majitelia vyplácať profit?

Našou zásadou, ktorú sa snažíme aplikovať, je približne päťdesiat percent zisku vyplácať a zvyšnú polovicu reinvestovať. Avšak aj kapitál, ktorý si vyplácame, sa snažíme vrátiť späť. Striedmemu človeku na život netreba milióny eur, firma peniaze často potrebuje viac ako majiteľ a pokiaľ ich ten minie všetky, nijako si nepomôže. Keď sme začínali, žili sme z dodávateľských úverov: nakúpili sme tovar s istou splatnosťou, čo najrýchlejšie sme sa ho snažili predať a z utŕžených peňazí sme financovali ďalší rozvoj. Nič sme nesprivatizovali, nedostali sme v počiatkoch nijaké výhodné úvery, nijakú štátnu pomoc ani zahraničné investície: všetko, čo dnes máme, sme vybudovali vlastnou drinou. Dlhé roky sme si z firiem naozaj brali iba to, čo sme nevyhnutne potrebovali pre život. Ani dnes nemám potrebu sa predvádzať a žiť „boháčskym“ životom. Nemajte preto veľké oči na začiatku a neprejedzte si vlastnú budúcnosť.

Buďte si vedomý toho, že keď nejaký tovar predáte a utŕžite zaň peniaze, ešte nie sú vaše. Často ma prekvapuje, ako veľa podnikateľov si aj dnes mýli tržby so ziskom. Vaše peniaze sú len tie, ktoré vám zostanú po zaplatení DPH, dane z príjmu, vašich dodávateľov, zamestnancov, odvodov a všetkých ostatných výdavkov. Mali sme zopár klientov, ktorí sa vozili na drahých „fárach“ a nevedeli už, čo so sebou, no dnes im firmy nefungujú.

Akými zásadami by sa mal podnikateľ riadiť, ak by chcel vybudovať podobné portfólio?

Nuž, v prvom rade si treba uvedomiť, že podnikanie si vyžaduje takmer božskú trpezlivosť (Smiech.). Úspech k vám nepríde z večera do rána. Začínajúci podnikateľ je takpovediac ako dieťa, ktoré sa učí chodiť: spadne, postaví sa, skúsi to znova, spadne opäť, opäť sa postaví a tento proces opakuje toľko krát, koľko treba, kým nestojí pevne. Tiež vám odporúčam obklopiť sa serióznymi ľuďmi, na ktorých sa viete spoľahnúť a s ktorými sa viete navzájom podporovať.

Druhou zásadou je kontrolovať vlastné potreby. Držte svoje ego na uzde: často podnikateľ tvrdo pracuje päť rokov a usúdi, že už prišiel čas kúpiť si drahé auto, drahé obleky a drahé dovolenky. Keď na to má, nech, ale aj v prípade, že si to môže dovoliť, peniaze by mali v prvom rade ísť do jeho podnikania. Na všetky výstrelky ešte príde čas a keď banky vidia, že jeho firma má výsledky a „neprežerie“ všetko, čo vyrobí, nemáte problém sadnúť si s ktoroukoľvek z nich a dohodnúť sa na akomkoľvek budúcom možnom projekte, ktorý by ste potrebovali financovať.

To je aj tretia zásada: mať dobré vzťahy s bankou a partnermi. Keď je o vás známe, že ste čestný, že máte výsledky, že svoje peniaze používate rozumne a poskytujete partnerom korektné čísla, ste vnímaný pozitívne a máte dvere otvorené. Osobne sa v oblasti vzťahov držím ešte jedného kréda, z ktorého nikdy neupúšťam: všetky záväzky voči dodávateľom, štátu a zamestnancom vždy uhrádzame včas. Keď sme v deväťdesiatych rokoch boli dovozcom rakúskych autobatérií Bären, ako jediná spoločnosť z východného bloku sme mali splatnosť stodvadsať dní. Ich dôveru sme ani raz nesklamali a všetci naši partneri vedeli, že keď boli veci dohodnuté a bolo treba platiť, tak sa platilo. Tento bod mnohí podceňujú a potom sa čudujú, že po čase nemajú s kým obchodovať. Neuvedomujú si, že aj jedno nezaplatenie môže spôsobiť celý reťazec druhotnej platobnej neschopnosti a kvôli ich neserióznosti sa mnoho ďalších, serióznych firiem môže dostať do zlého cashového kolotoča. Zlé meno sa v biznise šíri rýchlejšie ako chrípka a napraviť ho je veľmi ťažké. Osobne si preto potrpím na to, aby som sám rešpektoval to, čo žiadam od iných.

Častou chybou je aj byť naviazaný na jediného strategického partnera, či už je to dodávateľ alebo odberateľ. Poznal som majiteľov, ktorí celé mesiace pracovali na jednej zákazke a venovali jej všetku svoju energiu, a keď ju zadávateľ znenazdajky zrušil, do mesiaca skončili. Naším cieľom je čo najviac rozptýliť portfólio aktivít, lebo všetky sektory sa vyvíjajú: niekedy idú lepšie, inokedy horšie. Riziko je tak nižšie a ste na zmeny pripravený.

Akú úlohu by mala v živote manažéra alebo podnikateľa hrať rodina?

Osobne si myslím, že na to, aby bol človek v živote šťastný, musí mať isté ciele. Na to, aby ich mohol dosiahnuť, musí mať funkčné rodinné zázemie. Som veľmi rád, že môžem pracovať v jednej firme s mojou manželkou, lebo tak som získal nový pohľad na mnoho problémov, ktoré vieme spoločne vyhodnotiť z viacerých hľadísk. Máme dospelú dcéru a dvoch mladých synov, ktorí nás robia veľmi šťastnými. Myslím si, že práve vďaka tomu dokážeme načerpať energiu a upriamiť ju na správne veci.

Človek s dobrou rodinou je vo väčšej pohode, nekoná unáhlene a je spokojnejší. Iba pracovať a nemať rodinu je nezdravé, lebo človek potrebuje mať miesto, kde si môže oddýchnuť. Snažím sa tiež zladiť moje záujmy s tým, čo majú radi moje deti – spoločné aktivity nás veľmi zbližujú. Hlavné je však vedieť venovať rozumný čas rodine aj práci. Aj ja som mal obdobia, kedy som prichádzal a odchádzal z domu za tmy, no každému človeku odporúčam byť každý večer aspoň od siedmej – ôsmej doma. Ak sa venujete iba práci, aj tak nepodáte väčší výkon, lebo sa z nej nikdy neviete vymotať.

Celý život môžete prirovnať k stavbe domu. Keď si chcete postaviť krásnu budovu s desiatimi poschodiami, nebude stáť, pokiaľ nemá základy. Práve vzťahy s vašimi najbližšími – s rodinou, deťmi, spoločníkmi, priateľmi a ľuďmi, s ktorými zdieľate spoločné hodnoty – tieto základy tvoria. Nejedna úspešná firma už stroskotala práve na tomto. Akonáhle prestávate ťahať za jeden povraz a dôvera sa z vašich vzťahov vytráca, riskujete vlastnú budúcnosť.

Foto: Tomáš Benčík • Tomáš Benčík – Photography | Facebook