Zmluvy o úvere a pôžičke

V súčasnej dobe spotrebnej spoločnosti, kedy je na trhu prebytok tovarov a služieb, dokážeme peňažné prostriedky minúť ešte skôr, ako ich v skutočnosti zarobíme. Pokiaľ uvažujeme o finančnej slobode podnikateľa, korigovaní investícií alebo o nevhodných a nadbytočných investíciách, je nutné poznamenať, že právna regulácia neexistuje. Môžeme len poskytnúť rady v podobe existujúcich právnych možností.

Bežnou súčasťou nášho každodenného života sa stalo nakupovanie tovaru na splátky, leasing, pôžičky, či úvery, kedy si v podstate vytvárame záväzky, ktoré budeme splácať v budúcnosti. Z vymenovaných záväzkových vzťahov je najmä pri vykonávaní podnikateľskej činnosti veľmi časté uzatváranie zmlúv o úvere a zmlúv o pôžičke, pretože v rámci aktivít takmer každého podnikateľa nastane situácia, kedy je nutné „vziať si úver“. Každý podnikateľ by mal sám zvážiť svoju platobnú schopnosť, ešte predtým ako sa stane dlžníkom peňažného záväzku.

Z týchto dôvodov možno za právny pohľad na finančnú slobodu podnikania považovať porovnanie zmluvy o úvere a zmluvy o pôžičke. Uvedené zmluvy sú pre neprávnika veľmi podobné až rovnaké a ľudia si ich často zamieňajú, resp. ich vzájomné rozdiely si ani neuvedomujú. Na prvý pohľad by sa vám aj mohlo zdať, že medzi týmito zmluvnými typmi nie je žiadny rozdiel, veď ide o poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré v určitom časovom období splácate.

Opak je však pravdou, pretože úver a pôžička nie sú zhodné a majú nielen iný obsah, ale najmä odlišné právne následky. V kontexte úvodných úvah v článku rozoberieme rozdiely zákonnej úpravy zmluvy o úvere a zmluvy o pôžičke, ktoré si v praxi často ani neuvedomujete.

Špecifiká pôžičky a úveru

Zmluva o pôžičke je ako zmluvný typ upravená v ustanovení § 657 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého veriteľ zmluvou o pôžičke prenecháva dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Znamená to, že zmluva o pôžičke sa môže týkať aj inej druhovo určenej veci (čo je širší pojem ako peniaze, môže to byť napríklad aj nejaký tovar). Podľa predmetu teda rozlišujeme pôžičky peňažné a nepeňažné. Ani vymedzenie nepeňažnej pôžičky nie je až také jednoznačné, ako sa možno na prvý pohľad zdá, pretože ak sa požičiava jedinečná, individuálna vec, napríklad konkrétny obraz, nejde o pôžičku ale o výpožičku (teda úplne iný zmluvný typ). Predmetom zmluvy o úvere sú vždy iba peniaze.

V prípade peňažných pôžičiek možno v zmysle ustanovenia § 657 ods. 1 Občianskeho zákonníka dohodnúť úroky. Ide však o právo a nie povinnosť zmluvných strán, a teda možno dohodnúť aj bezúročnú pôžičku. Bezúročný úver však nie je možné dohodnúť, pretože v zmysle ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka sa veriteľ zmluvou o úvere zaväzuje, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Z uvedeného vyplýva, že pri zmluve o úvere je úrok predpokladaný priamo zákonom. Na rozdiel od zmluvy o pôžičke nemôže byť zmluva o úvere bezúročná. Dlžník je povinný platiť úroky v dojednanej výške, alebo v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo v súlade so zákonom. Ak nie sú úroky takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Znamená to, že pokiaľ by medzi veriteľom a dlžníkom neboli dohodnuté úroky, nešlo by o zmluvu o úvere. Uvedené úroky sú v podstatne odplatou za užívanie predmetu zmluvy (peňazí). Tieto úroky si netreba zamieňať s úrokmi z omeškania, pretože pri úrokoch z omeškania ide o sankciu za omeškanie (nezaplatenie úveru, resp. jeho splátky riadne a včas).

Navyše, odlišný je aj pôsob výpočtu výšky uvedených typov úrokov. Kým pri úroku z omeškania je ich výška upravená platným právnym predpisom, pri úroku z predmetu peňažnej pôžičky je jeho výška závislá od dohody strán a určená percentom z predmetu pôžičky dohodnutým na určitý čas. Maximálna percentuálna výška úroku nie je žiadnym právnym predpisom určená, nesmie byť však v rozpore s dobrými mravmi a kvalifikovaná ako trestný čin úžery podľa ustanovenia § 235 Trestného zákona v znení neskorších predpisov.

Rozdiely plnenia a dôsledkov

Zmluva o pôžičke predpokladá skôr jednorazové plnenie (napríklad sused požičia susedovi peniaze), kým zmluvu o úvere spravidla uzatvára na strane veriteľa podnikateľský subjekt, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie úverov  – banka, nebankový subjekt. Zmluva o pôžičke je zmluvou reálnou, inými slovami ak nedôjde k odovzdaniu požičanej veci (najčastejšie peňazí) pri uzavretí zmluvy, táto zmluva je neplatná. Predmetom zmluvy o úvere však nie je samotné odovzdanie peňazí pri jej podpise, ale záväzok veriteľa požičať dlžníkovi peniaze niekedy v budúcnosti a záväzok dlžníka peniaze veriteľovi zase vrátiť. Klasickým príkladom zmluvy o úvere v praxi je hypotekárny úver, kedy vám banka poskytne peňažné prostriedky až po predložení v zmluve definovaných listín.

Zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom a na uzatváranie zmluvy, ako aj na súvisiace otázky sa vzťahuje vždy právna úprava Obchodného zákonníka, a to bez ohľadu na to, či zmluvu o úvere uzatvárajú podnikatelia alebo nepodnikatelia. Zmluva o pôžičke je naproti tomu, tak ako je vyššie uvedené, upravená len v Občianskom zákonníku.

V závere môžeme skonštatovať, že na platnosť zmluvy o úvere a zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma. Bez ohľadu k tomu však odporúčame, aby ste akýkoľvek čo len trochu významnejší právny úkon robili vždy v písomnej forme. Ak si nie ste istý formou a obsahom zmluvy v jednotlivom prípade, vyhľadajte právnu pomoc advokáta. Okrem toho odporúčame riadne písomne evidovať aj akékoľvek skutočnosti súvisiace s poskytnutím úveru alebo pôžičky, napríklad vyžiadať si písomné potvrdenie o splatení pôžičky, jednotlivých splátkach, ale aj o samotnom poskytnutí peňažných prostriedkov veriteľom na základe zmluvy.

Autor: Michaela Bezáková • Lion Law Partners, s.r.o.

Foto: Pavol Kulkovský • Kulkovský photography | Facebook