Základné povinnosti vedúcich zamestnancov

Jedným zo základných predpokladov úspešného vybudovania a chodu spoločnosti je nepochybne zabezpečenie efektívneho systému riadenia. Druhým predpokladom je obsadenie vedúcich pozícií zamestnancami, ktorí spĺňajú tak odborné, ako aj osobnostné predpoklady na výkon takejto funkcie. V praxi často nie je možné, aby zamestnávateľ osobne dohliadal na všetky procesy, ktoré v jeho podniku prebiehajú, a preto je nevyhnutné, aby časť zodpovednosti za riadne plnenie úloh preniesol na určených vedúcich zamestnancov.

Z právneho hľadiska pojem vedúci zamestnanec vymedzuje Zákonník práce, podľa ktorého ide o zamestnanca, ktorý je na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnený určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny.

Práva a povinnosti vedúceho zamestnanca

V prípade vedúcich zamestnancov bude mať osobitnú dôležitosť dodržiavanie ustanovenia o povinnosti zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám. Keďže vedúci zamestnanci sa vzhľadom na povahu svojej funkcie budú zrejme často oboznamovať s citlivými informáciami, ktorých zverejnenie by mohlo zamestnávateľa poškodiť, bude v záujme zamestnávateľa, aby vo svojom vnútornom predpise presne vymedzil rozsah skutočností, o ktorých má vedúci zamestnávateľ zachovávať mlčanlivosť.

Ak bol zamestnanec vedúcim zamestnancom vyslaný na pracovnú cestu, je na pracovnej ceste povinný vykonávať prácu podľa pokynov tohto vedúceho zamestnanca.

Zákonník práce okrem základných povinností zamestnanca vymedzuje aj ďalšie povinnosti, ktoré vedúcim zamestnancom vyplývajú priamo z povahy ich riadiacej práce. Ide najmä o povinnosť riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov a utvárať priaznivé pracovné podmienky a zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

Za týmto účelom je vedúci zamestnanec povinný plniť osobitné povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, a to v rozsahu úloh vyplývajúcich z jeho funkcie. Tieto úlohy sú neoddeliteľnou súčasťou pracovnej pozície vedúceho zamestnanca, pričom ide napr. o oboznámenie podriadených zamestnancov s predpismi a pokynmi k zaisteniu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a zaistenie zavedenia a dodržiavania potrebných bezpečnostných opatrení, zaraďovanie zamestnancov na prácu a na pracovisko, ktoré zodpovedá ich schopnostiam a zdravotnému stavu, sústavnú kontrolu úrovne starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, či o bezodkladné zisťovanie a odstraňovanie príčin pracovných úrazov a chorôb z povolania.

Medzi ďalšie povinnosti vedúceho zamestnanca patrí zabezpečovanie odmeňovania zamestnancov podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, kolektívnych zmlúv a pracovných zmlúv, utváranie priaznivých podmienok na zvyšovanie odbornej úrovne zamestnancov a uspokojovanie ich sociálnych potrieb, zabezpečovanie opatrení na predchádzanie porušovania pracovnej disciplíny a už spomenutá povinnosť zabezpečiť prijatie včasných a účinných opatrení na ochranu majetku zamestnávateľa.

Riešenie špecifických situácií

Na vedúceho zamestnanca sa v porovnaní s inými zamestnancami kladú zvýšené nároky na dodržiavanie všetkých pracovnoprávnych predpisov, vrátane predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, predpisov upravujúcich zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, či záväzkov plynúcich z kolektívnych zmlúv. Je preto potrebné upozorniť, že v prípade, ak vedúci zamestnanec svojim zavinením poruší povinnosti vyplývajúce z týchto predpisov, či záväzky vyplývajúce z kolektívnych zmlúv, dá pokyn na také porušenie, alebo zatají skutočnosti dôležité pre výkon inšpekcie práce, môže mu inšpektorát práce uložiť pokutu až do štvornásobku priemerného mesačného zárobku.

Špecifické postavenie vedúceho zamestnanca sa napokon prejavuje aj v niektorých osobitných ustanoveniach Zákonníka práce, ktorý isté oblasti pracovnoprávnych vzťahov upravuje odlišne v porovnaní s „bežnými“ zamestnancami. S vedúcim zamestnancom v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a s vedúcim zamestnancom, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca je napr. možné dohodnúť skúšobnú dobu v dĺžke najviac šesť mesiacov (pri iných zamestnancoch najviac tri mesiace).

S takýmto zamestnancom je možné dohodnúť zohľadnenie práce nadčas vo výške jeho mzdy, najviac v rozsahu 150 hodín v kalendárnom roku. V takýchto prípadoch vedúcemu zamestnancovi nepatrí mzda ani mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas a nemôže za túto dobu čerpať náhradné voľno. Rovnako môže byť za tých istých podmienok v mzde vedúceho zamestnanca zohľadnená aj prípadná práca vo sviatok, či nočná práca.

Z vyššie uvedeného prehľadu je zrejmé, že pozícia vedúceho zamestnanca zahŕňa široký okruh práv a povinností, ktoré majú na chod podniku zásadný vplyv. Preto je potrebné venovať výberu takéhoto zamestnanca zvýšenú pozornosť a taktiež v pracovnej zmluve, či interných organizačných predpisoch, jeho práva a povinnosti náležite vymedziť. Špecifikácia úloh vedúceho zamestnanca by mala zohľadňovať potreby zamestnávateľa, keď sa týmto spôsobom môže odbremeniť od osobného plnenia niektorých povinností, zároveň si však musí ponechať možnosť jeho kontroly. Za riadne plnenie úloh vedúceho zamestnanca vo vzťahu k tretím subjektom totiž bude vždy zodpovedať samotný zamestnávateľ. Preto v prípade pochybností o spôsobe vymedzenia pracovnej náplne vedúceho zamestnanca, či nejasností týkajúcich sa výkonu jeho práv a povinností, odporúčame poradiť sa s kvalifikovaným advokátom.

Autor: Michaela Bezáková • Lion Law Partners s.r.o.

Foto: Rudolf Baranovič • www.baranovic.sk